Otázka:

 

 Ako postupovať v prípadoch zisteného násilia v rodine zo strany blízkych osôb, voči osobám, ktoré pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu (duševnú chorobu) sú v starostlivosti iných osôb?

 

Odpoveď:

 

            Násilie v rodinách najmä zo strany blízkych osôb je často sa vyskytujúci jav. V médiách sú rozoberané takéto formy násilia. Takéto násilie je nám známe aj z blízkeho okolia. Staviame sa k nemu ľahostajne, bez záujmu, hoci ide o také formy násilia, ktoré trápia rodiny a ďalších príbuzných. Najmä však trpia osoby zverené do starostlivosti iných, Každá takáto forma násilia je spoločensky nebezpečná a je v rozpore so záujmami spoločnosti.

            Ide o osoby, ktoré so zreteľom na nedostatok veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu (duševnú chorobu)  sú v starostlivosti iných osôb.

            Naša pozornosť sa zameria na druhú kategóriu osôb, ktoré je potrebné chrániť pred domácim násilím.  Za osobu blízku pre účely vyvodenia trestnej zodpovednosti, považujeme v prvom rade  príbuzných v priamom rade, osvojiteľa, osvojenca, súrodenca a manžela. Iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujma, ktorú utrpela jedna z nich druhá osoba právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Za blízku osobu pre účely takéhoto konania, t.j. pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je aj bývalý manžel, druh, bývalý druh a pod. V každej takejto veci orgány činné v trestnom konaní musia presne určiť okruh týchto osôb a na tom základe potom posúdiť, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

            Týranie zverenej osoby v uvedenom zmysle je trestný čin, podľa § 208 trestného zákona, ktorý chráni blízku osobu pred páchateľom, ktorý má týranú osobu vo svojej starostlivosti. Tento trestný čin  spácha ten kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenia spôsobom, ktorý je taxatívne uvedený v tomto ustanovení. Za tento trestný čin sa páchateľ potrestá odňatím na 3 roky až 8 rokov pokiaľ nepôjde o čin prísnejší. Ak by takýmto činom spôsobil ťažší následok t.j. ťažkú ujmu viacerým osobám alebo smrť viacerým osobám je trestná sadzba na 15 rokov až 25 rokov.

            Keďže hovoríme o týraní je potrebné si vysvetliť tento pojem. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom krutosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou. Takéto správanie zverená osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Pre informáciu čitateľov je potrebné tiež vysvetliť čo je to fyzické a psychické utrpenie. Je to stav, ktoré sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý život  týranej osoby a netrvajú celkom krátky prechodný čas, teda musí ísť  o určitú sústavnosť takéhoto konania. Fyzické násilie sa najviacej prejavuje formou zranenia, ktorého charakter vždy posúdi lekár v lekárskom posudku, určí formu zranenia, dĺžku pracovnej neschopnosti a dobu liečenia, trvalé následky, pokiaľ ho zranenie zanichá a mechanizmus zranenia, t.j. ako zranenie bolo spôsobené. Tento následok však nemusí vzniknúť, i napriek tomu konanie páchateľa bude trestné za predpokladu, že ide o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.

            Psychické násilie môže mať rôzne formy. Od obmedzovania osobnej slobody, neumožnenie vykonávania osobnej hygieny, slovné urážky a iné príkoria, ktoré psychicky utláčajú zverenú osobu. Treba zdôrazniť, že každý prípad sa individuálne posudzuje a všetky formy násilia sa zohľadňujú a vyhodnocujú z hľadiska vyššie uvedených  zákonných podmienok.

           Neprekazenie a neoznámenie tohto trestného činu je trestné. To znamená, že každý, kto má vedomosti o takomto násilí, je povinný urobiť opatrenia tak, aby sa v násilí na zverenej osobe nepokračovalo. Odporúčam v prípadoch, ak občan sa domnieva, že konaním takejto osoby bol spáchaný trestný čin, je povinný urobiť oznámenie o podozrení zo spáchania trestnej činnosti priamo prokuratúre, alebo policajnému orgánu. Takéto oznámenie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice u týchto orgánov, telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Orgány činné v trestnom konaní vec náležite zo všetkých hľadísk objasnia, vykonajú dôkazy v potrebnom rozsahu tak, aby bol zistený skutočný stav veci a podľa týchto výsledkov dokazovania vo veci rozhodnú. V prípadoch zisteného násilia je potrebné okrem uvedených opatrení informovať aj príslušný okresný úrad práce, sociálných vecí a rodiny o zistenom násilí. Tento orgán v zmysle platných právnych predpisov vykoná opatrenia tak, aby sa ďalšiemu násiliu zamedzilo.

            Záverom by bolo  vhodné poukázať aj na to, že jedným z motívov násilia v rodinách sú aj neusporiadané majetkové pomery a osoby, ktoré sú v opatere iných by mali zvážiť vždy, či počas života prevedú svoj majetok na osoby, ktoré vykonávajú nad nimi opateru a či si to tieto osoby za svoju starostlivosť aj zaslúžia.