Právnik radí

 

Otázka:

            Matka formou darovacej zmluvy ešte pred svojou smrťou sa rozhodla previesť dom na svojho najmladšieho syna. Po jej smrti v dedičskom konaní starší syn zistil, že dom nie je predmetom dedičského konania a na súde napadol platnosť darovacej zmluvy.

            Je možné za tejto právnej situácie dom predať, čo by sa stalo, ak by súd rozhodol v neprospech terajšieho majiteľa?

 

Odpoveď právnika:

           

Z danej situácie vyplýva, že starší súrodenec bol poručiteľom (matkou) vylúčený z dedenia predmetného domu, má však právo darovaciu zmluvu napadnúť na súde návrhom na vyslovenie jej neplatnosti. Je však pravdepodobné, že súd rozhodne v jeho neprospech, pretože vlastník počas života môže disponovať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia. Súdny spor by terajšia majiteľka mohla prehrať len za predpokladu, že darovacia zmluva nemá zákonné náležitosti, respektíve bude formálne chybná. Predaj domu je však možný. Je však otázne, či sa nájde kupec, ktorý by ho za daných okolností kúpil. Ak by súd rozhodol v neprospech terajšieho majiteľa, darovacia zmluva by bola neplatná, zrušila by sa aj platnosť uzavretej kúpnej zmluvy.

 

 

 Právna úvaha : Čo treba vedieť o darovaní  (darovacej zmluvy)

 

         V živote sa často vyskytujú prípady, kedy rodičia počas svojho života riešia vlastnícke vzťahy voči svojim potomkom darovacou zmluvou. Takýto prevod vlastníctva sa vykonáva formou darovacej zmluvy, ktorou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub príjme.

            Darovacia zmluva musí mať písomnú formu a pokiaľ jej predmetom je pozemková či domová nehnuteľnosť musí byť vložená v katastri nehnuteľnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že darovacia zmluva, na základe ktorej sa má plniť až po darcovej smrti je neplatná. Aj nedodržanie písomnej formy zmluvy má za následok absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy; nezakladá však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak sa už na základe zmluvy plnilo vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda výlučne vkladom do katastra nehnuteľnosti. Dôležitou skutočnosťou je, že k darovaniu môže dôjsť len medzi živými.

            Vyskytujú sa v živote aj také prípady, že obdarovaný sa k darcovi nespráva tak, ako to vyžadujú dobré mravy. V takýchto prípadoch sa môže darca domáhať vrátenia daru. Dôvodom takéhoto postupu je, že obdarovaný sa správa, tak že hrubo porušuje dobré mravy.

             V prípadoch, ak predmetom daru je domová nehnuteľnosť alebo byt, je vhodné zvážiť, aby súčasťou darovacej zmluvy bola aj tzv. zaopatrovacia zmluva, na základe ktorej má darca  právo doživotného bývania a užívania predmetu daru a obdarovaný povinnosť o darcu sa riadne starať a zabezpečovať jeho starostlivosť. ( Za predpokladu, že darca nemá vyriešenú bytovú otázku alebo zabezpečenú starostlivosť )

            Požadovanie vrátenia daru najmä jeho úspešnosti je veľký nevďak zo strany darovaného, ktorý sa prejavuje v takom jeho správaní, ktoré  možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušenie sústavné, ktoré vzhľadom na trpenie, priebeh a pôsobenie na darcu alebo členov jeho rodiny má povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie pomoci, starostlivosti a pod. Je však potrebné vedieť, že právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje ako každé iné majetkové právo. Premlčacia doba je trojročná a začne plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo prvý raz, to je odo dňa, keď obdarovaný  sa začal správať ako je to uvedené vyššie.

            Z uvedeného vyplýva, že darca predtým, ako sa rozhodne prenechať niečo obdarovanému si musí zvážiť všetky skutočnosti, čim môže minimalizovať prípadne nepríjemnosti, resp. vyhnúť sa súdnemu sporu o neplatnosť darovacej zmluvy a ďalším následkom s takýmto sporom súvisiacimi.