Milan Plavucha – Banská Bystrica – 64 rokov

Narodil sa v Sušanoch. Vyštudoval Strednú poľnohospodársku školu. S podlomeným zdravím  odišiel do invalidného dôchodku v roku 1997. Popri pracovnej činnosti sa venoval publikačnej činnosti. Má podiel aj na práci v rozhlase , redigoval spravodaj Výskumník. Bol výkonným redaktorom mestského klubu Kresťanskej sociálnej únie Slovenska GORAZD, spracoval príručku „Za slovami krížovkára“ a ďalšie publikačné práce.

V živote ho najviac fascinuje zmysel pre spravodlivosť, schopnosť a silu prežiť, a nestratiť pritom  charakter. Je človek, ktorý vníma svet, hľadá zmysel existencie. Jeho krédo je „ Človek má urobiť všetko čo je v jeho silách a uvedomiť si. Nech ho postretne čokoľvek, všetko sa nakoniec urovná.“

Ondrej Vidovenec – Bratislava – 70 rokov

Pán Ondrej je jeden z mála ľudí, ktorí  svojim príkladom poukazujú na potrebu a ozdravné účinky pohybu. Celý život bol aktívnym športovcom. Keď sa jeho zdravotný stav zhoršil stal sa aspoň podporovateľom aktívnych športovcov – a to masérom olympionikov. Aj napriek zdravotným problémom však na pohyb vôbec nezanevrel, stal sa pre neho liekom. Vo svojich 7O rokoch obbicykloval celé Slovensko a šíril myšlienku bezbariérového Slovenska – aby verejnosť viac myslela na tých, ktorých zdravotné postihnutie  nedovoľuje  slobodný pohyb a zároveň medzi telesne postihnutými propagoval pohyb ako liek.

 

 

Anna Šenkéryová – Žilina -78 rokov

Narodila sa v Kriváni pri Zvolene. Vychovala 3 deti a v roku 1958 sa presťahovali do mesta Žilina. Vždy vedela pomôcť iným, vedela sa rozdávať, aby iným dala lásku a spríjemnila ich život.  1 rok opatrovala matku manžela a následne 2 roky  svoju matku. V roku 1963 nastúpila do Domu odborov ako odborná pracovníčka pre deti a mládež, kde svoje znalosti a lásku rozdávala až do odchodu na dôchodok. Ale ani ako dôchodkyňa sa nevzdala aktívneho života a začala pracovať v rôznych dobrovoľníckych organizáciách. Momentálne pracuje v Senior klube v Žiline, kde pomáha pri organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-zábavnych podujatí, rôznych poznávacích a rekreačno liečebných pobytoch.  Do klubu dochádza už 15 rokov a napriek podlomenému zdraviu je vždy k dispozícii pre iných a ochotná organizovať akcie pre krajší, spokojnejší život svojich rovesníkov.

Karol Verséghy – Kremnica – 84 rokov

Pán Verséghy  obyvateľ DSS v Kremnici je skúšaný nielen mnohými chorobami, ale aj ťažkým osudom. V priebehu troch rokov ho navždy opustili jeho najbližší , manželka, syn i dcéra. Napriek týmto ťažkým skúškam však  vždy rád podáva pomocnú ruku iným. Na tvári má vždy úsmev a svojou veselosťou skrášľuje a spríjemňuje život ľudí okolo seba. Denne poskytuje pomoc svojmu spolubývajúcemu, ktorý je imobilný.  Aj v jeseni svojho života pomáha svojmu rodákovi a teší ho, že je ešte niekomu potrebný. Pán Karol každé ráno sprevádza svojho kolegu do výťahu na raňajky, obed , večeru. Často ich stretnete na spoločnej prechádzke. Pri riešení krížoviek, hraní kariet a iných aktivitách zabúdajú na svoje choroby i ťažké osudy. Hoci pán Karol má zlý zdravotný stav, ale má veľké a krásne srdce,  je  šťastný , že môže svojmu rodákovi pomáhať a spríjemniť mu jeho život a zabudnúť na jeho odkázanosť na invalidný vozík.

Vavrová Anna  - Bánovce n/Bebravou – 65rokov

Od roku 1962 pracovala v oblasti poľnohospodárstva. Sama vychovala 3 deti, dnes sa teší už zo šiestich vnúčat. Aj napriek svojmu dôchodcovskému veku stále pracuje ako ekonómka na Poľnohospodárskom družstve PRUSY. Je tu veľkou oporou všetkým seniorom, ktorým pomáha pri vybavovaní záležitostí v oblastí ekonomickej i sociálnej. Každoročne organizuje rôzne kultúrno – spoločenské akcie, výlety, zájazdy a pod. Napriek tomu je sama dôchodkyňa, pracuje a zároveň sa stará aj o svoju veľmi chorú 87 ročnú matku. Spolupracuje so Slovenským zväzom pre zdravotne postihnutých, so Slovenskou poľnohospodárskou komorou, v neziskovej organizácii HARMONY n.o., organizuje stretnutia zdravotne postihnutých trpiacich sklerózou multiplex a seniorov s predstaviteľmi mesta. Toho času sa aktívne podieľa na tvorbe Parlamentu seniorov pod vedením Fóra pre pomoc starším.

Pavlína Stašková – Prešov

 

Belo Krajňák – Prešov – 83 rokov

Pôvodným povolaním  stavebný technik. Pod jeho vedením v regióne vyrástlo množstvo stavieb. Má troch synov, manželka mu zomrela v roku 2006 a do zariadenia DD Veselá v Prešove nastúpil v roku 2007. Od začiatku sa zaradil do aktívneho a spoločenského života v zariadení. Reprezentuje DD na rôznych športových hrách a turnajoch organizovaných mestom. Zúčastňuje sa na športovom a čitateľskom krúžku. Zapája sa do besied, kvízov, súťaží a zábav. Spolu s pani Martou s ktorou  na sklonku života sa rozhodli  kráčať spoločne životnou cestou , majú záľubu v skleníkoch a záhrade a plody ich práce sú súčasťou jedálneho lístka obyvateľov domova. Je to človek s veľkým srdcom a veľký gentleman ku všetkým. Pomôže s nákupom, podvihne barličku, poskytne svoje rameno pri ťažšie mobilného obyvateľa pri presune na izbu. Pomáha v jedálni. Sú to drobnosti, ktoré možno pre nás ostatných nie sú až také podstatné ale pre ľudí odkázaných na pomoc sú to veľmi cenné veci. Proste je to „ Náš dzedo Krajňak“

Mikušová Júlia – Handlová – 75 rokov

Narodila sa v Maďarsku. Jej život bol veľmi ťažký . 3,5 ročnej jej zomrel otec, čo celej rodine spôsobilo problémy a jej mamička sa nevládala o nich sama postarať, preto deti vychovávali starí rodičia. Neskôr sa rodina rozrástla a spolu s otčimom pribudli aj 5 súrodenci. Nebolo na nič, nebolo oblečenie, topánky, nedostatok jedla. V roku 1949 sa vydala . Život s baníkom opäť  nebol ľahký. Spolu mali 4 deti.  Pre matku je ťažké ak prežije vlastné dieťa a pani Júlia stratila dve svoje deti – 44 ročného syna  a 41 ročnú dcéru. Aj manžel ju opustil  vo veku 73 rokov. Zostali  však 2 siroty, ktorým je  stále nablízku o ktoré sa stará, pomáha im finančne, ale je pre nich aj oporou, aby zmiernila ich osud a ťažké položenie.  Ako sama hovorí : „ Teším sa z rodiny, čo mi ešte ostala a ďakujem Bohu za tých čo mám“. Napriek všetkým ťažkostiam však sa nevzdáva, venuje sa ručným prácam, pečie dobroty pre svojich drahých aj pre blízkych z klubu. Je aktívna aj v klube dôchodcov, kde ju všetci majú radi  a spoločne sa snažia prekonávať aj ťažké chvíle a zabudnúť na všetky ťažkosti a bolesti. Vždy sa snaží rozdávať lásku iným.

Makláriová Alžbeta – Čierna nad Tisou – 73 rokov

Vychovala jednu dcéru. Synček jej zomrel. Aj keď bola telesne postihnutá odrobila ako colná deklarantka 38 rokov. Napriek svojmu postihnutiu však vedela sa obetovať pre iných . Dlhých 20 rokov sa obetavo a s láskou starala o svoju chorú mamičku. Prekonala niekoľko operácii. Aj  napriek svojmu zlému zdravotnému stavu  sa však nevzdávala a vždy si našla spôsob ako byť užitočná a potrebná. Je členkou Červeného kríža a neustále s láskou pomáha ľudom. Zbiera a rozdáva šatstvo ľuďom v sociálnej núdzi a keď len trochu môže pomôže aj finančne tým, ktorí sú v núdzi. Je to krásny a úžasný človek, ktorý napriek ťažkému osudu, chorobe a ťažkostiam má srdce dokorán otvorené pre ľudí okolo seba.

 Cenu prevzala v zastúpení: Oľga Hovancová

Oľga Ritzlová- Nitra

Narodila sa v Nitre. Vyrastala ako najstaršia z troch detí. Od detstva bola naučená pomáhať v rodine. Pracovala v zdravotníctve a sociálnych službách. Teraz pracuje v príspevkovej organizácii mesta Nitry Správe zariadení sociálnych služieb . Venovala sa  starším ľuďom a ťažko zdravotne postihnutým. Túto ušľachtilú prácu vykonáva so zanietením, entuziazmom a láskou, ktorú títo ľudia potrebujú. Je činná v kluboch dôchodcov. Novými nápadmi prispieva k rozvoju spoločenskej, klubovej a záujmovej činnosti seniorov. Snaží sa zvyšovať kvalitu ich života.

 Ing. František Hlaváč – Prievidza – 72 rokov

Dlhé roky pôsobil ako riaditeľ na SOU, založil priemyselnú školu ktorú pridružil k SOU a vytvoril združenú strednú školu. Popritom pôsobil a pôsobí aj ako aktívny súdny znalec. Pripravuje projekty na rekvalifikáciu ľudí. V súčasnosti je na čele tímu pri rekonštrukcii Piaristického kostola. Podarilo sa mu získať granty na záchranu tejto nádhernej historickej pamiatky.  V svojom dôchodcovskom veku by mohol oddychovať pokojne v húpacom kresle, pán Hlaváč sa však s týmto nestotožňuje a svojou aktívnom účasťou pomáha ľuďom i mestu. Neľutuje využitie svojho voľného času na to, aby robil užitočné veci pre iných, pre spoločnosť. Je to človek s veľkým srdcom, ktorý miluje svoje mesto, kultúrne hodnoty, ktoré  sú dedičstvom i pre budúce generácie.

Anna Poláčiková – Lužianky – 71 rokov

O pani Aničke napísal pán starosta. V časopise, ktorý vydáva Fórum som sa dočítal o obetavosti a láskavosti ľudí – seniorov, čo je pre aktívne činných často zriedkavosťou. Spomenul som si na jeden výrok : „Vystrihovali sme si slávnych ľudí, obdivovali ich, zbierali fotografie a naša matka darkyňa nášho života, nám nebola dosť dobrá.“Vtedy som si uvedomil, že i medzi nami máme takých ľudí, ktorí si zaslúžia obdiv. Pani Anička je osobnosťou známou v celom okrese, ale i v Nitrianskom kraji. Reprezentuje Slovenskú jednotu dôchodcov, našu obec. Je organizátorkou kultúrnych, spoločenských a relaxačných podujatí pre našich občanov. Predsedníčkou je už 10 rokov. Pre svojich členov je matkou, priateľkou, kolegyňou, ktorá rozdáva radosť a pohodu. Je,  obetavá a láskavá  a vždy v každom čase ochotná pomôcť a byť nápomocná pri riešení potrieb a problémov iných

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Seewaldová Anica – Bratislava- 67 rokov

Narodila sa v Čechách, ale do školy už začala chodiť na Slovensku.  Absolvovala FUK , katedru žurnalistiky, robila si ekonomický postgraduál a doktorát filozofie. Ako novinárka sa venovala rôznym témam, priemyslu, ale i sociálnym témam. Informovala o zariadeniach DD a DSS, pomáhala týraným ženám s deťmi zmeniť život. Pomáhala riešiť problémy vzťahov na pracovisku . Jej články boli vždy zaujímavé , plné života a životnej múdrosti, vysvetľovali čitateľom rôzne oblasti. Pred 50-tkou sa jej podarilo ako životný úspech zakúpiť si družstevný byt. Nemá rodinu a to ovplyvnilo jej život  a Po úspešných rokoch v novinárskej profesii  i jej dôchodok. A tak si ho nevládala udržať a musela odísť do DD, čo  v začiatkoch ťažko prijímala. Ale nevzdala sa, začala sa zapájať do života starých ľudí, prispievať do časopisu. Pre svojich spoluobčanov bola zrazu veľmi dôležitá a potrebná. Dnes pôsobí v domove ako nevymenovaný ombudsman, spolupracuje s občianskymi združeniami a svojimi skúsenosťami a životnou múdrosťou obohacuje iných, rozdáva radosť, úsmev.

 Anna Rajniaková . Zvolen – 52 rokov

Narodila sa v roku 1956. Vychovala 3 deti, z ktorých dve sú postihnuté Pracovala v Doprastave ako vedúca hospodárskej správy. Od roku 1994 je na invalidnom dôchodku ochorela na Sklerózu multiplex . Napriek tomu sa  nikdy nevzdávala. Jej životné krédo je: „ Pomáhať ľuďom, ktorí sú na tom horšie ako ja“ A tak napriek tejto nevyliečiteľnej chorobe sa pustila do práce pre iných. Už 10 rokov pracuje bez nároku na mzdu a akúkoľvek odmenu. Je predsedníčkou Sklerózy multiplex vo Zvolene.  Pracuje pre všetky organizácie zdravotne postihnutých s rôznymi chorobami. Radí, pomáha , zapája ich do života, aby sa necítili opustení a ľahšie znášali svoje postihnutia. Organizuje rôzne podujatia, stretnutia, spolupracuje s mladými, spolupracuje pre ich výchove ako pristupovať k ľuďom so zdravotným postihnutým, vedieť ich pochopiť. Aj napriek svojej chorobe sa nevzdáva, ale šíri radosť a dodáva nádej a silu iným.

Helena Kolmanová – Levice – 77 rokov.

Vychovala troch synov z ktorých dvaja majú vysokoškolské vzdelanie a jeden dal prednosť učňovskému vzdelaniu. Sama má ukončenú Strednú školu ekonomického smeru. 37 rokov odpracovala na podnikovom riaditeľstve ,, Slovenského priemyslu kameňa“ v Leviciach. Od mladosti sa venovala dobrovoľníckej činnosti.  Od roku 1997 zastávala funkciu predsedníčky okresnej. Organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku v Leviciach. Pod jej vedením sa organizácia rozrástla na 23 organizácii s počtom členom 2200. V roku 1972 stále pri kolíske založenia pozoruhodného zoskupenia a aktivít Slovenského auto moto klubu žien – ZORA Levice. Dnes je jej predsedníčkou. Organizovala  a stále organizuje rôzne stretnutia motoristiek a sama sa zúčastňuje rôznych pretekov doma i v zahraničí. Motorizmu zostala verná dodnes, so svojím tímom organizuje „ Jazdu zručnosti pre seniorky“ so školskou mládežou „Jazdu na bicykli“ medzi kolíkmi. Svojho tátoša využíva i dnes a odkazuje všetkým  ženám : „Využívajte výhody motorizmu, ušetrí vám to čas, môžete sa venovať viac rodinám i dobrovoľnej činnosti“

Anna Vlasatá – Slovenské Nové Mesto – 72 rokov

Vychovala tri deti.  8 rokov pracovala ako detská sestra v Detskom domove. Matka jej ako 85 ročná dostala mozgovú mŕtvicu. Pani Anka sa o ňu s láskou starala aj napriek tomu, že posledné tri roky potrebovala 24 hodinovú starostlivosť. Mamička jej zomrela ako 95 ročná a po jej smrti nastal opäť rovnaký kolobeh, lebo osud zasiahol a mozgovú mŕtvicu dostal jej manžel Ochrnul na jednu časť tela. Bohužiaľ po 9 rokoch starostlivosti ju opustil.  Po 22 rokoch opatrovania blízkych jej začala chýbať práca a tak vstúpila do Klubu seniorov aby mohla opätovne rozdávať lásku a pohladenie. Pravidelne navštevuje chorých v hospici, s ktorými sa porozpráva, prináša im radosť i malé drobnosti a pacienti sa na pani Aničku vždy tešia. Pre nemobilných darovala mechanický vozík. Je členkou Červeného kríža, robí zbierky šatstva, a pomáha tak rodinám, ktoré sú v núdzi a ťažkej životnej situácii. Nikdy nečaká odmenu, jej odmenou je úsmev a radosť tých ktorým môže pomôcť.

 Viktória a a Jozef Šustekovci – Trenčín – 64 a 69 rokov

Pani Viktória vyštudovala SZŠ v Trenčine a Pedagogickú školu v Modre. Pracovala v MŠ, neskôr ako podnikateľka. Pán Jozef  vyštudoval SZŠ v Bratislave a Strednú ekonomickú školu v Trenčíne a Vysokú ekonomickú školu v Bratislave. Po zosnulej dcére ktorá tragicky zahynula pri autonehode  na seba prevzali starostlivosť o jej deti o ktoré sa starajú a sú im rodičmi aj starými rodičmi zároveň. V ich pestúnskej starostlivosti sú už 5 rokov, pretože ich otec okoby na nich zabudol. Chlapci sú vo veku Kristián 13 rokov, Matúš 15 rokov  a 17 rokov má Sebastián. Napriek tejto obetavej starostlivosti o svoje „deti“ , nezabúdajú ani na iných.  Pomáhajú všade a každému.  Spoločne pomáhajú starším odkázaným ľuďom  a poskytujú opatrovateľské služby klientom neziskovej organizácie Refugium , navštevujú ich v domácnostiach a veľmi zodpovedne vykonávajú túto činnosť. Sú to ľudia s vysokým morálnym kreditom a vo svojom okolí požívajú úctu a obdiv.